Naša zakladateľka - Františka Antónia Lamplová

Antónia Lamplová sa narodila 28. augusta 1807 v Maierhofe v Štajersku (v terajšom Rakúsku). Bola žiačkou a neskôr učiteľkou v súkromnej škole Anny Engelovej v Grazi. Po smrti majiteľky prevzala vedenie školy. Spolu s ďalšími učiteľkami spoznala františkánsky spôsob života a vstúpila do Tretieho rádu svätého Františka.

V mene všetkých učiteliek napísala v roku 1841 žiadosť biskupovi Grazskej diecézy Romanovi Sebastiánovi Zängerlemu o založenie inštitútu, v ktorom by sa naplno venovali výchove a vyučovaniu dievčenskej mládeže. Biskup videl veľkú potrebu doby vo výchove a vzdelávaní, preto sa obrátil so žiadosťou na cisára Ferdinanda I., ktorý 29. októbra 1842 schválil založenie Inštitútu školských sestier v Grazi, a na pápeža Gregora XVI., ktorý schválil stanovy inštitútu 15. júla 1843. Obliečka prvých sestier sa konala 29. septembra 1843 počas svätej omše, na ktorej bolo zároveň oficiálne ohlásené založenie Inštitútu školských sestier Tretieho rádu svätého Františka v Grazi. Antónia dostala meno Františka a stala sa jeho predstavenou. Obyvatelia Grazu prijali založenie inštitútu s radosťou a s dôverou. S podporou biskupa Romana Sebastiána Zängerleho sa sestrám podarilo kúpiť väčší dom a ku bezplatnej škole pre chudobné dievčatá bola pridružená aj externá škola, internát a materská škola.
V roku 1849 došlo k zmene vo vnútornom živote inštitútu. Františka Antónia ochorela na tuberkulózu, ktorej podľahol aj jej otec a brat aj viaceré sestry, o ktoré sa starala. Choroba bola príčinou jej fyzickej slabosti. Nevládala viesť ani školu, ani spoločenstvo. Jej fyzická neprítomnosť ovplyvňovala názory sestier na spôsob spoločného života. Inštitút sa rozdelil. Keďže Antónia túžila po jednote sestier, rozhodla sa opustiť inštitút, ktorý sama založila. Krátko po odchode 27. mája 1851 zomrela v dome svojho brata Heriberta v Grazi. Mala štyridsaťtri rokov. Časom sa na Antóniu Lamplovú zabudlo a za zakladateľa inštitútu bol považovaný biskup Roman Sebastián Zängerle.


Po výzve Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) vrátiť sa ku koreňom sa začali prehodnocovať začiatky našej kongregácie. Štúdium kroník objavilo Františku Antóniu Lamplovú ako novú ženu, ženu jednoty, pokory a dôvery. Ženu, ktorá nám odovzdala charizmu, naše poslanie pre tento svet. V roku 1977 bola Františka Antónia Lamplová oficiálne uznaná za zakladateľku školských sestier sv. Františka.

„Teším sa, že sme Bohom uznané cítiť niečo z pohŕdania, ktoré má byť pre každú skutočne zasvätenú osobu osviežením. Ó, o koľko viac hodná je výčitka ako chvála! Prvá nás robí malými, drobnými, opovrhovanými, pokornými, opatrnými a bdelými na seba samých – privádza nás teda bližšie k Bohu; posledná nadúva, živí sebalásku a vzďaľuje nás od Boha k stvoreniam" (Františka Antónia Lamplová).