« Späť

Františkánsky bratsko-sesterský juniorát po stopách bl. Titusa Zemana

Františkánsky bratsko-sesterský juniorát po stopách bl. Titusa Zemana

alebo "Ako františkáni rieku Moravu hľadali"

 

Osemnásť bratov a sestier assiského Chudáčika sa v Šaštíne stretlo na spoločnom formačnom výjazde – možno trošku netradične – pod vedením saleziána dona Jozefa Luscoňa. Tentokrát juniorát v zložení 7 bratov konventuálov, 8 bratov františkánov a 5 školských sestier sv. Františka, mal za úlohu prejsť po stopách blahoslaveného Titusa Zemana, saleziánskeho kňaza, mučeníka. Už samotný program sľuboval nemalé dobrodružstvo, ale výsledok bol oveľa viac dobrodružný.

Piatok podvečer začali výstupom na vežu Baziliky Panny Márie v Šaštíne, kde mali možnosť prekonať strach z výšky a starých úzkych drevených schodov a naozaj zblízka počuť hlas šaštínskych zvonov, ktoré zvolávajú pútnikov k Patrónke Slovenska. Don Jozef im priblížil históriu baziliky aj saleziánov na tomto pútnickom mieste.

Večer sa venovali poznávaniu života a pôsobenia dona Titusa Zemana, jeho životnej cesty od Vajnor, cez Šaštín, Šenkvice, až po miesta, kde bol väznený. Bohatý dokumentačný materiál pomohol utvoriť si živú predstavu o miestach, ktoré poznačil svojou prítomnosťou on aj jeho saleziánski spolubratia.

Sobota už mala dynamickejší program. Pod vedením „veľkého Joža – prevádzača“ v osobe Janka Chovaňáka putovali cez les zo Šaštína do Húšiek. Cestou sa pomodlili ruženec, vypočuli si často aj smutné príbehy o tých, ktorí pomáhali donovi Titusovi pri prevádzaní bratov, o ich následnom prenasledovaní a väznení. Pred obedom dorazili ku chate, kde ich čakala už rozložená pahreba a opečené klobásky. Spoločenstvo utužovali pri tejto saleziánskej chate, aby sa posilnení výdatným pokrmom a s dobrou dávkou odvahy mohli vydať na cestu k rieke Morava, cez ktorú sa chceli preplaviť na loďkách. Za dedinkou Závod na lúke vytiahli z auta nafukovacie člny a dobrodružstvo bolo už na dosah. Pár členov šlo preskúmať terén a zhodnotiť stav rieky Moravy, nakoľko dni predtým boli upršané a rieka mohla byť rozvodnená - čo aj bola.

Pre neskúsených františkánov a františkánsky nebolo ľahké nájsť rieku Moravu: tráva bola vysoká, smer nejasný a orientácia chabá. Napočudovanie ju však našli. Bola rozvodnená, hnedá ako mliečna čokoládka a čakala na odvážlivcov. Po tom ako jedna sestra veslom nedosiahla na dno Moravy nasledovalo predstavenie  možných aj nemožných katastrofických scenárov nemenovanými členmi osadenstva, po ktorých padla rozhodujúca otázka, kto chce ísť na vodu. Nakoniec ich zostalo 12 odvážnych (či nerozumných alebo ako to nazvať :)).

Gentlemani sa v prospech sestier zriekli záchranných viest a už len hor´ sa do vody. Prvá trojčlenná bratská posádka sa zdala byť bez pudu sebazáchovy, strmhlav sa vrhli do člna, v ktorom zabudli nafúkať dno, to im však nebránilo vo vyplávaní. Krása loďky vznášajúcej sa po hladine Moravy bola taká okúzľujúca a lákavá, že hneď privábila do vody druhú zostavu: bratsko-sesterskú. Našťastie pre sestry mali tam len dve veslá, a preto veslovanie pripadlo bratom. Keď loďku prúd vody otočil zadnou častou dopredu, zbytočné boli múdre rady pozorovateľov z brehu, aby sa otočili, nikto z nich na loďke ešte nebol a skúsenosti z neba samé nepadajú. Robili čo mohli, prednú časť loďky napokon vyhlásili za zadnú, postavili sa a otočila sa posádka – nepôjdu predsa chrtom dole prúdom. Ale len začiatky boli také zmätené, o chvíľu sa už tak vedeli otáčať na vode, že sa s radosťou a pobavením správali ako na kruhovom objazde. Medzitým už tretia loďka, ktorá v zostave piatich členov – bratov a sestier – mala dvoch skúsených kajakárov, vyplávala na Moravu. Ten pokoj a ticho...to sa nedá opísať.

Ani sa im nechcelo pristáť na rakúskej strane. Pravdupovediac: na prvýkrát sa im to nepodarilo, prúd bol silnejší ako ich veslovacie schopnosti, ale potom sa im už ani na pevninu nechcelo. Pochopili, prečo tak veľa ľudí po skúsenosti na vode sa na vodu chce znova vrátiť.

Vylodenie v Rakúsku bolo oveľa pokojnejšie ako nalodenia na Slovensku. Zážitok na nezaplatenie. Tam už len oddychovali a čakali na autá, ktoré ich zaviezli do Bratislavy, kde v Kostole Zvestovania Panny Márie slávili spoločne krásnu Vigíliu Turíc.

Na chválu dobrého Ježiša a ku cti svätého Františka a blahoslaveného Titusa!

sestra Caritas