(báseň sesty Lucie)
Ku komu pôjdem Pane
som sám je prázdno v duši
hriech v mojom srdci pokoj ruší
a všetka rozkoš sveta sklame
v hľadaní lásky som zle kročil
šťastie som túžil spútať v dlane
lež ušlo ako vyplašené lane
keď zhubca na nich zaútočí
ty dopustil si moju zradu
a lásku sťa črep rozbitého rovu
si milosrdne spojil znovu
sám zdvihol si ma z môjho pádu
mätie ma slabosť môjho tela
i duch na cestách často zblúdi
nemožno skladať nádej v ľudí
ujmi sa Bože svojho diela
ku komu pôjdem Pane milý
len ty máš v sebe prameň žitia
tvojím Slovom sa duše sýtia
a na boj so zlom dáš mi sily
prosím ťa Pane Jezu Kriste
obdar ma láskou kríža plodom
čo z prachu zve nás k Božským hodom
a tvorí naše srdce čisté
chcem v tebe žiť a rásť a zrieť
jak dieťa skryť sa v náruč matky
bo vo svete je údel vratký
sám vo mne svetlo rozosvieť
voláš ma k láske bez pozlátky
bez falše s tebou v jednote
a cez ľudí čo dáš mi v živote
vracať ju budem tebe spiatky
foto: archiv sestry Lucie
