« Back

Po schodíkoch lásky

Po schodíkoch lásky

(báseň sestry Lucie)

 

Po schodíkoch lásky idem ja i ty

každá jej zrada značí pád

a je ich viac než tisíckrát

však nádej vždy mi velí začínať

si trpezlivý ideš v ústrety

podávaš mi ruku a pomáhaš vstať

ak k tebe volám zodvihneš ma rád

ak odvrátim sa je to pre mňa „mat“

a vtedy je človek príliš sám

keď dvere zatarasí patrí temnotám

čo napnú krídla nepokoja

dotiaľ sú márne prosby hnevy

kým vravím si –buď vôľa moja-

nič neznamená bohatstvo a sláva

nič odriekanie ani hrdý vzdor

ak lásku nemám všetko sú len smeti

ak lásku hľadám opäť svetlo svieti

láska má silu morských vôd

jak vlny v ňom tak letí vpred

a tiež je krehká ako kvet

čo tvrdosť pýchy zlomiť môže

je plná nehy bôľu krásy

ak pravá je tak nič ju neuhasí

lež vo večnej sa Láske rozvinie

kto lásku sial ten v Láske spočinie

 

(jeseň 1989, báseň má nepravidelný rým)

Next