« Späť

Snúbenec a snúbenica

Snúbenec a snúbenica

(báseň zo šuplíka jednej sestry - autorka chce zostať utajená)

 

Veľa záhrad Snúbenec,

veľa si zasadil,

by kvetmi, vôňou lásky

dušu si osviežil.

 

V jednej z nich ľalie

kvitnú bieloskvúce,

hladia ich, hrajú sa

slnka s nimi lúče.

 

Zrak môjho Snúbenca

ľalie si skúma,

Srdce má široké,

láskou ich objíma.

 

Na pohľad rovnakou

každá z nich byť zdá sa,

kto ich len rozozná,

opája nás krása.

 

Snúbencove oči, také jasnozrivé,

vidia na ľaliách, či priame sú, či krivé.

Srdcia ľalií nemajú lásku rovnakú,

môžeš mi povedať, môj Pane, teda akú?

 

„Tá, čo sa nebojí ponúknuť na oltár,

krajšiu a jasnejšiu uvidí  Božiu tvár.“

 

Snúbencovou láskou ľalia objatá,

je z ľudských ohľadov,

už dávno vyňatá.

 

Nielen pre Snúbenca,

aj pre ňu je šťastím,

hľadať slávu Otca,

nájsť ju v neba vlasti.

 

Nech som tou ľaliou,

čo k nebu už hľadí,

vždy milý Snúbenec

dobre jej poradí.

Ó, „Deo gratias!“, k nebu ja zašeptám,

a vyznávam všade: Ježiš, Ty si môj Pán!

 

Foto: lily's blog